Kyseľ

    Tiesňava na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.
    Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.
    V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústí tiesňavy do Bieleho potoka požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu sa až do odvolania prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov. V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ.

    Vodopády (v slede postupu):
Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád.
Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád.
Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád.
Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.